Bolo to ako naschvál, keď sa v stredu ráno v Chicagu po dvoch zamračených a chladných dňoch vyjasnilo a oteplilo. To by boli výhľady z mrakodrapov... Nuž, nedalo sa nič robiť, museli sme sa držať plánu. Prenajali sme si malú dodávku ako v Denveri a rovno z centra Chicaga sme si to namierili do Indianapolisu, vzdialeného južným smerom tri hodiny.

Eurolanche sa tak po prvýkrát dostal do štátu Indiana a jeho hlavného mesta. Indianapolis na nás pôsobil veľmi malo - absentovali akékoľvek mrakodrapy, centrum bolo veľmi maličké, za čo asi môže aj to, že v meste nežije ani jeden miliónov obyvateľov. Približne hodinu sme strávili v jeho uliciach, kde sme nevynechali všetky hlavné pamätníky a historické budovy, ktorým treba uznať pôbavnosť.

Poobede sme sa presunuli autom asi 20 minút ďalej, presne na pretekársky okruh Indianapolis Motor Speedway, ktorý patrí medzi najznámejšie na svete. Svoje ceny tu povyhrával aj napríklad Michael Schumacher. Najznámejším závodom je Indy 500, ktorý sa koná raz ročne od roku 1911. Jeden okruh dráhy má 2,5 míle, čo sú 4 kilometre. Je to skutočne obrovský, megalomanský areál. Na naše šťastie sme sa dostali nielen do múzea, ale aj priamo na dráhu, ktorú sme prešli celú v autobuse ako jediní a taktiež sme sa mohli vyfotiť na štartujúcej/cieľovej čiare. A tam vznikla jedna z top fotiek všetkých Invasion, keď nám náš sprievodca povedal, aby sme pobozkali tehlový pás na čiare, čo robia víťazi pretekov. A tak sa aj stalo! Okrem toho sme na mape v múzeu zapichli špendlíky do miest, odkiaľ sme prišli. Predstavte si, že prvé dva špendlíky pribudli na Slovensko práve z našej skupiny.

Po vynikajúcom zážitku sme išli 90 minút na východ autom, kde sme prišli do mestečka Richmond, stále v štáte Indiana. Prespíme tu na moteli a vo štvrtok sa vyberieme na zápas Colorada do Columbusu v štáte Ohio.

- David