Peter Helík: V piatok ráno , 29.1. sa začala moja dávno vysnívaná cesta do Ameriky, konkrétne do mesta Denver, kde hra hokej môj obľúbený klub NHL Colorado Avalanche. Takúto dlhu cestu som absolvoval po prvý krát,moje doterajšie maximum bolo Anglicko a naspäť. Teraz to bolo o to zábavnejšie, že som musel až dva kráť prestupovať a šiel som úplné sám. Už na prvom letisku vo Swechate som musel oprášiť moje chabé základy angličtiny a s pomocou asistentky som sa dostal k letenkám. Let z Viedne do Frankfurtu prebehol v pokoji, až na to, že sme trochu meškali a vo Frankfurte som to mal potom natesno s prípojom. Keďže sa to podarilo zvládnuť celkom dobre, chystal som sa na dlhý, takmer desaťhodinový let za more, konkrétne do Chicaga. Po únavnom lete sme pristáli v Chicagu, kde ma čakali prvé vážnejšie problémy. Pracovník na imigračnej kontrole si ma vychutnal a dával mi všetky možné otázky mojej cesty do USA. Keďže prípoj do Denveru mal isť za necelú hodinu, čašu nazvyš nebolo. Ako naschvál, moja batožina bola medzi poslednými. Potom som sa rozbehol a utekal s taškami k vlaku na výmenu terminálov. Po ceste mi pripravené pracovníčky United Airlines vytrhli batožinu z ruky a poslali ma na check in. Tak som sa doponáhľal, keď som zbadal dlhý rad ľudí na odbavenie. Amíci to však brali s rezervou a nevadilo im, že lietadlo bude meškať. Nakoniec som aj tento druhý prípoj stihol len tak tak a mohlo som nabrať konečne smer Denver. Všetky lety boli relatívne v pohode a v Denveri ma už čakali David a Chris.Moje prvé americké dobrodružstvo teda mohlo začať.