Pre niektorých z nás to trvalo 24 hodín než sa dostal do Denveru zo svojho domova. Naša spoločná cesta sa začala v Bratislave, odkiaľ sme sa presunuli do Viedne. Odtiaľ nasledoval prvý, krátky let do Frankfurtu. Leteli sme obrovským lietadlom, niečo podobné som v rámci Európy zažil po prvýkrát v živote.

Ďalšie prekvapenie na nás čakalo v Nemecku. Všetko išlo tak rýchlo a po masle, že by sme stihli aj okamžitý odlet do Denveru. Museli sme sa však držať pôvodného plánu a počkať na ďalší prípoj o tri hodiny. Nikam sme sa neponáhľali.

10-hodinový let nemal žiadne komplikácie či veľké zdržanie. Pohovor na imigračnom bol tiež rýchly, rovnako ako vybavovanie auta pri letisku v Denveri. To bol veru pekný kontrast s niektorými predošlými výpravami.

Do Ball Areny sme sa dostali na čas. Stretli sme niekoľkých priateľov a podporovateľov fanklubu. Zápas bol hrozný, čo si budeme hovoriť. Bolo to síce po prvýkrát, keď sa Eurolanche dostal na play-off, ale mohlo sa to skončiť inak.

Atmosféra vo vypredanej aréne bola lepšia než v základnej časti. Celkovo celý koncept bol zaujímavý a super. Ale ten výsledok... Veríte na zázraky?

- David