Eurolanche sa v histórii Tour pokúsil dvakrát dostať sa na vrchol jednej z najznámejších hor v USA, Pike's Peak v Colorade. Oba predošlé pokusy sa skončili neúspešne pre zlé počasie, kedy sa miestna zubačka "otočila" v strede cesty naspäť do stanice. Všetko sa zmenilo až v utorok. Po rekonštrukcii a v novom vlaku sme prerazili hmlu, oblaky a zlé počasie, aby sme ocitli vo výške 4 267 metrov nad morom. Cesta špeciálnym vlakom trvala hodinu hore a necelú hodinu dole. Keď sa vyjasnilo vo vyšších polohách, mohli sme obdivovať úžasné výhľady na Skalisté hory. Na vrchole sme sa zdržali tiež necelú hodinu. Okrem občerstvenia sme si mohli prečítať rôzne zaujímavosti o vrchole, alebo sa popozerať na jeho mieste, čo bolo priam nemožné pre studené počasie a vietor.

Po konečne splnenom výstupe sme išli do baníckeho mestečka v horách Cripple Creek. Pre krátkosť času sme miestne múzeum mestského väzenia doslova preleteli. Väzenie v štýle Divokého západu sa pritom využívalo až do roku 1992. Okrem ciel obsahovalo množstvo dobových príbehov kriminálnikov z Colorada. Celkové prostredie mestečka, ale aj okolité cesty s ďalšími výhľadmi nás presvedčili v tom, že raz sa sem musíme vrátiť na celodenný výlet. Išlo naozaj o doposiaľ neodhalený poklad, len dve hodiny od Denveru. Ak je reč o hodinách, tak v aute sme dnes strávili vyše štyroch hodín, čo ale nikto až tak nepociťoval - asi si už pomaly každý zvykol na americké ponímanie vzdialeností, hlavne po road tripe do Dallasu.

Večer sme si konečne užili super výhru. Okrem toho sme sa počas druhej prestávky stretli s mnohými domácimi fanúšikmi, s ktorými sme v online kontakte. Bolo to v skutku neskutočné sledovať tak veľkú skupinu, ktorej niektorí členovia sa doteraz nepoznali, ale vďaka Eurolanche sa to zmenilo. Podobné stretnutia mávame aspoň cez jednu prestávku každý zápas, je to niečo, čo Tour v minulosti chýbalo. Ďakujeme všetkým našim priateľom za podporu, rovnako aj Marcovi Moserovi a jeho manželke Karin za pozápasové stretnutie.