Po nočných peripetiách a krátkom spánku sme štvrtok vyrazili smer road trip, ktorý nás zavedie až do Dallasu. Počas prvého dňa sme absolvovali návštevy hneď niekoľkých zaujímavých miest. Najprv sme sa prešli po Royal Gorge Bridge, najvyšším vysunutým mostom v Amerike. Krásne, až letné a slnečné počasie si pre nás pripravilo množstvo krásnych výhľadov nielen na okolité pohoria, ale aj kaňon. Bol to akýsi malý Grand Canyon, na ktorý sme tento rok nemali čas.

O dve hodiny neskôr sme sa ocitli na farme aligátorov, kde sme okrem týchto obrovských tvorov mohli vidieť aj korytnačky, emu, ryby a ďalšie zvieratá. Bolo to veľmi zaujímavé prostredie, v ktorom by sa dali tráviť hodiny. Pohľad na stovky aligátorov bol na nezaplatenie. Opäť by sme mohli dokolečka opisovať okolitú prírodu, ktorá len dopĺňala svojskú atmosféru. V podstatne celú prvú polovicu dňa sme sa nevedeli vynadívať na hory, či už zasnežené alebo nie, prípadne na nekonečné prérie, ktorým vždy dominovali ďaleké pohoria.

Z farmy to bolo len na skok do národného parku s piesočnými dunami, kde sa Eurolanche pozrel už po niekoľký krát. Vysoké, zasnežené kopce v pozadí, v popredí pieskové duny ako v Afrike. Väčší kontrast by sme si asi nevedeli vymyslieť. Pre tých, ktorí boli na mieste po prvýkrát, to bol už tretí veľký zážitok jedného dňa.

Nasledoval presun do Nového Mexika. Síce tam už niektorí členovia fanklubu boli v minulosti, ale len na pár minút. Tentoraz nás čakala plnohodnotná cesta vrátane pobytu v tomto americkom štáte. Ako hodiny plynuli, tak coloradské pohoria nahradili mexické púšte. Hodiny a hodiny sme po tme išli rovno po rozbitých cestách, stretli sme iba tri autá a cítili sme sa ako v nejakom americkom horore. Napokon sme po piatich hodinách dorazili do ciela. Teda celkovo sme za jeden deň najazdili takmer osem hodín. Noc sme boli pripravení stráviť v mestečku Tucumcari ležiacom na slávnej Route 66. Tá nás čaká zajtra, preto sme si v predvečer vychutnali aspoň krátku návštevu s ňou spojeného známeho motela Blue Swallow.