Skupinka Eurolanche Invasion IX sa stretla skoro ráno 12. januára na viedenskom letisku Schwechat. Cesta sa tak mohla začať. Po veľmi silnom snežení sme boli nakoniec šťastní, že náš let do Londýna nemal žiadne meškanie. Ak máme našu cestu do Denveru porovnať s minulosťou, veľkou výhodou bolo, že sme v Londýne nemuseli čakať tri a viac hodín na prípoj do Denveru. British Airways totiž odlet z Londýna posunuli tak, že keď sme pristáli, išli sme rovno do veľkého jumbo jetu smer Denver. Cesta trvala 10 hodín a prebehal bez akýchkoľvek problémov. V Denveri sme pristáli o 14:30 miestneho času, t.j. po 20 hodinách cestovania. Niektorí z nás cestovali viac, keďže sa museli najprv prepraviť zo svojho domova na letisko pri Viedni.

Všetko pokračovalo rýchlym tempom aj po pristátí, keď sme po 90 minútach už sedeli v prenajatom mini vane pre 12 osôb. Rovno sme vyrazili do Pepsi Centra. Nemôžem hovoriť teraz za všetkých, ale na väčšine z nás bolo badať nadšenie, keďže všetci okrem mňa sú v Denveri po prvýkrát. Vrelého privítania sme sa dočkali od moderátorov miestnej Altitude TV Lauren Gardner a Petra McNabba. Stretli sme starých známych, ale spoznali aj nových ľudí. Viacero fanúšikov nám posielalo pozdravy cez Twitter. Potom, čo sme sa počas predzápasovej rozcvičky objavili tradične na kocke, usadili sme sa za jednou z bránok a sledovali zápas.

Konečné skóre nás síce nepotešilo, ale každý bol rád za to, že sa konečne dostal do Denveru. Musíte myslieť aj na to, že veľa z týchto chalanov snívalo o tomto momente roky, dokonca aj predtým, než existoval Eurolanche. Teraz sa im ich sny splnili.

Po zápase sme išli priamo na hotel, keďže sme boli bez normálneho spánku viac ako 26 hodín. Sme ubytovaní na predmestí v Lakewoode, čo nie je až tak ďaleko od Pepsi Centra.

- by David