 
|
29. 02. 2016 |
Posledné dva dni boli nabité programom, takže sme vám nemohli priniesť aktuality ako bežný deň. Vráťme sa teda k tomu, čo sa stalo v sobotu a nedeľu.
Začnem hneď tým najlepším. Asi ste už postrehli, že na webe Eurolanche.com máme novú, dočasnú uvítaciu stránku a niekoľko článkov o tom, že sme sa dostali do vysielania NBC Sports. Je to jednoznačne náš najväčší mediálny úspech v histórii. V spomenutých článkoch nájdete nielen video z rozhovoru pre NBC, ale aj opis toho, ako sme sa do vysielania vlastne dostali.
V sobotu sme sa tretí deň po sebe a naposledy rozhodli čakať hráčov Alumni tímu pred ich hotelom. Predošlé dva dni s nami na nich čakali davy fanúšikov, no v sobotu, deň po zápase, tam ich bolo minimum, čo koniec koncov prispelo k výbornému výsledku. Postupne sme stretli veteránov ako napríklad Kamenskyho, Yellea, de Vriesa, Ricciho, Keane, Leschyshyna, Deadmarsha, Hinotea, Messiera a hlavne PETRA FORSBERGA. Švédsky útočník sa nie často zastavuje pri fanúšikoch, no nám sa podarilo získať nielen spoločné fotky, ale aj podpisy. Všetci hráči pôsobili priateľsky, prehodili s nami pár slov. Trvalo to celé asi tri hodiny, po ktorých sme sa išli najesť a pomaly sa presunúť na Coors Field pre hlavný zápas pod holým nebom.
Red Coors Field opäť prebiehali rôzne akcie fanúšikov vrátane podpisovačky Clauda Lemieuxa. Dovtedy sa nám ho nepodarilo odchytiť. Ešte pred začiatkom autogramiády som si ho všimol v areáli, tak som k nemu prišiel a spravil si selfie. Bohužiaľ, fixky na podpisy som nemal pri sebe, tak som sa musel postaviť do rady s fanúšikmi a čakať. Aj sme sa všetci dočkali jeho podpísaného malého plagátu. Pred zápasom som si stihol ešte kúpiť tričko s veľavravným nápisom RED WINGS SUCK.
Potom nás už nič nezdržovalo a vybrali sme sa na svoje miesta na štadióne. Sedeli sme na oboch zápasoch rovnako, v dolnej sekcii v 17. rade. O samotnom priebehu zápasu ste si mohli prečítať v reportážach na špecializovanom webe StadiumSeries.Eurolanche.com, ktorý sa stane večnou pamiatkou na prestížne podujatie. Nemusím asi stokrát písať, že nás konečný výsledok nepotešil...
Po skončení zápasu sme išli hneď do Las Vegas. Začala sa tak neskutočná asi 14 hodinová cesta so všetkými prestávkami. Išli sme cez štáty Utah, Arizona až napokon prišli do Nevady. Cesta bola veľmi jednoduchá. 500 míľ rovno, potom doľava a nakoniec ďalších 250 míľ rovno. Takto tu funguje doprava a cestná komunikácia. Žiadne zbytočné odbočky, žiadne prechádzanie cez mestá či obce. Mali sme síce čo robiť, aby sme nezaspali, avšak našťastie sme sa za volantom striedali traja. Po svitaní sme sa navyše mohli pokochať krásami prírody v Arizone, o čom sa môžete presvedčiť v našej fotogalérii.
Prvý deň v Las Vegas sme strávili prechádzkou po hlavnej ulici Las Vegas Strip, kde sme prehrali prvé peniaze v kasínach. Dnes, teda v pondelok plánujeme v centre ešte viac aktivít vrátane vystúpenia Davida Copperfielda. Zajtra odchádzame skoro ráno, aby sme stihli navštíviť Hooverovo priehradu, Grand Canyon a hranicu štyroch štátov.
Začnem hneď tým najlepším. Asi ste už postrehli, že na webe Eurolanche.com máme novú, dočasnú uvítaciu stránku a niekoľko článkov o tom, že sme sa dostali do vysielania NBC Sports. Je to jednoznačne náš najväčší mediálny úspech v histórii. V spomenutých článkoch nájdete nielen video z rozhovoru pre NBC, ale aj opis toho, ako sme sa do vysielania vlastne dostali.
V sobotu sme sa tretí deň po sebe a naposledy rozhodli čakať hráčov Alumni tímu pred ich hotelom. Predošlé dva dni s nami na nich čakali davy fanúšikov, no v sobotu, deň po zápase, tam ich bolo minimum, čo koniec koncov prispelo k výbornému výsledku. Postupne sme stretli veteránov ako napríklad Kamenskyho, Yellea, de Vriesa, Ricciho, Keane, Leschyshyna, Deadmarsha, Hinotea, Messiera a hlavne PETRA FORSBERGA. Švédsky útočník sa nie často zastavuje pri fanúšikoch, no nám sa podarilo získať nielen spoločné fotky, ale aj podpisy. Všetci hráči pôsobili priateľsky, prehodili s nami pár slov. Trvalo to celé asi tri hodiny, po ktorých sme sa išli najesť a pomaly sa presunúť na Coors Field pre hlavný zápas pod holým nebom.
Red Coors Field opäť prebiehali rôzne akcie fanúšikov vrátane podpisovačky Clauda Lemieuxa. Dovtedy sa nám ho nepodarilo odchytiť. Ešte pred začiatkom autogramiády som si ho všimol v areáli, tak som k nemu prišiel a spravil si selfie. Bohužiaľ, fixky na podpisy som nemal pri sebe, tak som sa musel postaviť do rady s fanúšikmi a čakať. Aj sme sa všetci dočkali jeho podpísaného malého plagátu. Pred zápasom som si stihol ešte kúpiť tričko s veľavravným nápisom RED WINGS SUCK.
Potom nás už nič nezdržovalo a vybrali sme sa na svoje miesta na štadióne. Sedeli sme na oboch zápasoch rovnako, v dolnej sekcii v 17. rade. O samotnom priebehu zápasu ste si mohli prečítať v reportážach na špecializovanom webe StadiumSeries.Eurolanche.com, ktorý sa stane večnou pamiatkou na prestížne podujatie. Nemusím asi stokrát písať, že nás konečný výsledok nepotešil...
Po skončení zápasu sme išli hneď do Las Vegas. Začala sa tak neskutočná asi 14 hodinová cesta so všetkými prestávkami. Išli sme cez štáty Utah, Arizona až napokon prišli do Nevady. Cesta bola veľmi jednoduchá. 500 míľ rovno, potom doľava a nakoniec ďalších 250 míľ rovno. Takto tu funguje doprava a cestná komunikácia. Žiadne zbytočné odbočky, žiadne prechádzanie cez mestá či obce. Mali sme síce čo robiť, aby sme nezaspali, avšak našťastie sme sa za volantom striedali traja. Po svitaní sme sa navyše mohli pokochať krásami prírody v Arizone, o čom sa môžete presvedčiť v našej fotogalérii.
Prvý deň v Las Vegas sme strávili prechádzkou po hlavnej ulici Las Vegas Strip, kde sme prehrali prvé peniaze v kasínach. Dnes, teda v pondelok plánujeme v centre ešte viac aktivít vrátane vystúpenia Davida Copperfielda. Zajtra odchádzame skoro ráno, aby sme stihli navštíviť Hooverovo priehradu, Grand Canyon a hranicu štyroch štátov.
10 / 14 