Konečne sme v sobotu pred polnocou európskeho času dorazili do Denveru. Cestovali sme z Budapešti do Paríža, kde sme na hoteli strávili noc a odtiaľ sme sa presunuli na druhý deň do Minnesoty. Tam nastalo skutočné cestovateľské peklo. Francúzi mali v Paríži načas, takže sme mali meškanie a tým pádom menej ako hodinu a pol na prestup do lietadla do Denveru. V Minnesote sme museli prejsť vstupnou kontrolou. Rady boli obrovské, nemohli sme sa ani prebiehať, ako to bolo v minulosti zvykom, keďže sme boli šiesti. Nakoniec sme sa dostali na rad, prešli kontrolou a išli si po kufre. Kvôli čakaniu sme sa rozdelili a každý bol z našej skupiny odrazu úplne inde. Čakal som na kufor, no neprichádzal a nikde ho nebolo. Pobehoval som dookola ako šialený, keďže lietadlo malo vzlietnuť o necelých 20 minút. Odrazu mi volal Norbert, ktorý k lietadlu dorazil ako prvý. Už chceli zatvoriť dvere, no po porade s pilotom sa rozhodli na našu skupinu počkať ešte päť minút. Musel som sa rýchlo rozhodnúť, či budem čakať na kufor, ktorý možno ani nepríde a tým pádom zmeškám lietadlo, alebo pôjdem do Denveru. Nakoniec som zvolil druhú možnosť, absolvoval ešte dve kontroly a utekal k lietadlu. Bežal som celý čas, čo som pocítil na vlastnom hrdle. Ledva som vláda dýchať a v lietadle som po prvýkrát v živote použil tlačidlo na zavolanie letušky, lebo som súrne potreboval vodu. Ale stihol som to a prišiel som ako posledný. Po veľmi krátkom lete sme pristáli v Denveri, kde sa mi len potvrdilo, že nemám kufor, takže som skončil spoločne s jedným neznámym Čechom na reklamáciách, lebo aj on stratil kufor. Aby toho nebolo málo na zaujímavosti, tak reklamácie vybavovala Češka žijúca v Denveri.

Po prílete sme sa najedli v známom bare pri Pepsi Center a navštívili zápas lakrosovej ligy. S hrôzou sme zistili, že podľa nových pravidiel si do haly nemôžte brať zrkadlovky, takže sme zostali bez fotoaparátov. Je to fakt strašné, lebo nevieme, ako budeme fotiť rozcvičku, zápas, stretnutia s hráčmi... Dnes v nedeľu na tom ešte nejako popracujeme, aby nám dali nejakú výnimku. Čaká nás prvý celý deň v Denveri, ktorý ešte trochu strávime chaoticky, keďže moja batožina by už mala byť na ceste do USA. Snáď ju stihneme vyzdvihnúť pred zápasom, lebo mám v nej veci na podpisy.

Chvíle po prílete boli pre mňa osobne fakt strašné, k tomu ešte začalo snežiť. Verím však, že ostatná časť skupiny je nadšená, najmä chalani, pre ktorých je to ich prvá účasť. O svoje pocity sa s vami budú deliť v nasledujúcich dňoch - do tohto denníka budeme prispievať všetci spoločne. Oddnes nájdete aj na Facebooku pravidelne aktualizovanú fotogalériu vo verejnom albume. Link na album aj na denníky je dostupný na Invasion.Eurolanche.com, ako aj odkaz na denne aktualizovaný súhrn s fotkou dňa. - David