Tak a denverská časť výletu oficiálne skončila. Hneď ráno sme sa presunuli na denverské letisko, kde sa začala naša nočná mora - ešte nikdy v živote som nezažil také stresy ako tam. Mašinka, ktorá nám mala vytlačiť naše letenky nám vypisovala, že naše rezervačné číslo nepozná. Že rezervácia neexistuje. Tak sme museli bežať na Customer Service United Airlines, kde to našťastie v systéme mali. Uff, dúfam, že zajtra v Toronte sa to nebude opakovať.

3-hodinový let prebehol rýchlo. Chceli si požičať auto, ale cena uvedená na nete, teda 65 CAD sa tam po rôznych skurvených príplatkov navýšila na 192 CAD, teda sme sa na to vykašľali. Nakoniec sme objavili sieť liniek autobusov a metra, ktoré nás za 3 CAD a 65 minút jazdy dopravili z letiska do centra.

Po ďalšej asi 20-minútovej prechádzke v totálne neznámom prostredí sme objavili náš hostel. Je to riadna bieda, ale nato že sme v jednom z najdrahších miest sveta to máme za dobrú cenu, a z výhľadom na CN Tower.

Zajtra nemáme veľa času, tak chceme stihnúť rýchlu návštevu centra mesta a Sieň slávy NHL. Potom nasadneme na lietadlo, a v sobotu 8.25 SEČ by sme mali pristáť vo Viedni.

-- Rudo --